reklama

Kríza v Libanone, príčiny a dôsledky 1/3

Libanon je zasľúbená krajina v regióne Blízkeho východu, či už sa pozrieme na to biblicky, historicky, atď. Symbol krajiny predstavuje mohutný a vznešený céder. Avšak v posledných rokoch sa zdá byť suchý a zlomený. Prečo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Tému otváram symbolicky v deň spomienky na libanonskú občiansku vojnu, ktorá vypukla práve v tento deň pred 46-timi rokmi. Téma je pre svoju rozsiahlosť rozdelená do troch článkov: 1. História a príčiny vzniku krízy v Libanone, 2. Protesty a kríza, 3. Aktuálne dianie a zahraničnopolitický rozmer krízy

Obrázok blogu

Zasnúbená krajina. Takto by sa dal charakterizovať Libanon jedným výrazom. Je to krajina, ktorá má všetko: hlavné mesto Bejrút leží priamo pri mori. Libanon ako dôležitý obchodný uzol jestvoval už po tisíce rokov, kde najdôležitejšími mestami bolo údajne najstaršie mesto na svete - Byblos, ďalej Súr (Tyros), Sidon alebo Bejrút. Bejrút ako moderná metropola Blízkeho východu zanecháva na každého návštevníka ohromný dojem. Len niekoľko kilometrov od Bejrútu pokrýva okolité kopce v zime snehová nádielka, ktorá dosahuje nezriedka výšku až 3-4 metrov. Nad Bejrútom sa týči lyžiarske stredisko, ktoré veľkosťou je väčšie ako Jasná a svojou exkluzivitou je porovnateľné s veľkými alpskými lyžiarskymi strediskami. Doobeda sa môžete do sýtosti polyžovať pri teplotách okolo nuly a poobede si môžete vychutnávať aj vo februári príjemné 18 stupňové more na lokálnych plážach. Každých zopár kilometrov je možné v Libanone natrafiť na kultúrnu, prírodnú alebo historickú pamiatku. Libanon oplýva pokladmi ako ropa, plyn a predovšetkým vodou, ktorá sa stáva v regióne najdôležitejším prírodným bohatstvom. Je to krajina, ktorá rozhodne návštevníka nenudí a aj po opakovaných návštevách má vždy čo ponúknuť. Libanon je veľmi dôležitý aj z geopolitického hľadiska a stabilita tejto krajiny znamená stabilita celého regiónu. Čo sa s touto krajinou však v posledných mesiacoch deje? Odpoveď je potrebné hľadať najprv v historických súvislostiach. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Náročná história

Korene Libanonu siahajú do národa Feničanov, ku ktorým sa doteraz hrdo hlásia. Feničania boli jedni z najpokrokovejších národov vtedajšej doby. Tento národ priamo spájal obchod a priekupníctvo všetkého druhu, od obchodu s cédrovým drevom až po koreniny, ktoré kupovali a predávali ďalej do iných krajín. Táto vlastnosť pretrvala v Libanoncoch až doteraz, no o tom neskôr. Po páde Fenickej kultúry patrilo územie Libanonu pod nadvládu Alexandra Veľkého, Rímsku ríšu, islamský chalifát či Osmanskú ríšu. Stáročia krviprelievania a neľahkého osudu libanonského národa ukončila 1. svetová vojna, kedy Libanon obsadilo Francúzsko. Libanon sa stal mandátnym územím Francúzska, pre lepšie pochopenie sa jednalo o akúsi obdobu protektorátu. V roku 1943 bola oficiálne vyhlásená Libanonská republika. Problém však započal už hneď vznikom republiky a to tým, že parlamentná demokracia bola založená na konfesionálnom rozdelení moci. Tento problém pretrváva až doteraz, no spočiatku sa jednalo o nielen jediné možné riešenie ale aj ako tak stabilné riešenie. Po 2. svetovej vojne sa napr. Bejrút nazýval "Paríž blízkeho východu" a Libanon "Švajčiarsko orientu". 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: zdroj: https://www.the961.com/this-is-what-beirut-was-like-before-the-war/)

Stabilita však v krajine dosiahnutá nebola. Libanon sa prakticky neustále otriasa v rôznych krízach a nestabilite, či už kvôli domácim ale aj zahraničným faktorom. Kvôli zložitej etnografickej situácii v Libanone v roku 1958 takmer vypukla občianska vojna. Šesťdňová a Jomkipurská vojna prinútila Libanon prijať státisíce Palestíncov. Počas občianskej vojny v Jordáne v rokoch 1970-1971 sa snažila Organizácia za oslobodenie Palestíny získať si vplyv v Jordánsku. To sa nepodarilo a ďalšie tisíce palestínskych militantov muselo utiecť do Libanonu. Juh Libanonu v podstate ovládali Palestínci, ktorí odtiaľ podnikali svoje útoky na Izrael. Situácia v Libanone sa naďalej vyostrovala a názorové rozdiely medzi moslimským a kresťanským obyvateľstvom a politikmi zvyšovali napätie. Faktická vládna strata kontroly nad krajinou viedla k občianskej vojne v roku 1975. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: zdroj: Lebanese Association for History)

Do občianskej vojny sa od začiatku zapojila Sýria, ktorá však mala postranné úmysly upevnenia svojho postavenia na Blízkom východe. Výrazne do bojov zasiahol Izrael, ako reakcia na stále početnejšie teroristické útoky Palestíncov na severe Izraelu. Dobyli Libanon až po Bejrút, ktorý ostreľovali. Nakoniec Organizácia za oslobodenie Palestíny bola nútená opustiť krajinu. Ďalšiu fázu podnietil vznik Hizballáhu, ktorý podporil Irán s cieľom vytvorenia chomejínistického teokratického režimu založenom na šiitskom islame. Vojna bola ukončená v roku 1989. Po vojne zostala v Libanone do roku 2000 prítomná izraelská a do roku 2005 sýrska armáda. O pár rokov neskôr sa situácia v Libanone opäť zhoršila kvôli občianskej vojne v Sýrii, kedy provládne a protivládne sýrske sily a milície čiastočne presunuli svoj konflikt aj na libanonskú pôdu. Počas tohto obdobia sa v Libanone vyskytli prestrelky, bombové útoky a únosy, čo malo za dôsledok ochromenie stability krajiny. Je teda možné vidieť, že Libanonci nezažili dlhé kľudnejšie obdobie, no naopak si krajina prešla náročnými krízami v oblasti politiky, ekonomiky a bezpečnosti. Ani sa nestihli poriadne otriasť z poslednej krízy a je tu hneď ďalšia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príčiny aktuálnej krízy v Libanone

Príčiny sú veľmi komplexné a preto je dôležité zamerať sa na tie hlavné príčiny. Je dôležité podotknúť, že sa jedná o krízu, ktorá vyplýva z desaťročí neriešenia fundamentálnych problémov krajiny. Politický rozmer príčin siaha až ku vzniku Libanonskej republiky v tzv. sektariánskom politickom systéme. Štruktúra delenia moci sa zakladala desaťročia na jedinom sčítaní ľudu z roku 1932, ktorá nezodpovedala realite už pri vzniku republiky v roku 1943. Veľa kresťanského obyvateľstva počas desaťročí nepokojov odišlo z Libanonu, zatiaľ čo do Libanonu prišlo veľké množstvo moslimských prisťahovalcov. Počas občianskej vojny v Sýrii prišlo okolo milióna sýrskych utečencov. Jedná sa o veľmi krehkú demografickú rovnováhu medzi kresťanmi, šiitmi, sunnitmi a drúzmi. Najlepšie to vystihne demografická mapa Libanonu podľa konfesie:

Obrázok blogu
(zdroj: zdroj: Sergey Kondrashov)

Nehľadiac na aktuálnu demografickú situáciu, konfesionálne rozdelenie moci je od roku 1990 uzatvorením tzv. Taífskej dohody, ktorá ukončila občiansku vojnu v Libanone, medzi kresťanmi a moslimami paritné. Tento pomer je zaužívaný aj na všetkých vysokých úradníckych, a politicky nominovaných postoch v krajine, rovnako ako i rozdelenie ministerských kresiel či riaditeľstiev v úradoch. Prezident musí byť maronitský kresťan, premiér sunnitský moslim, predseda parlamentu šiitsky moslim. Len pre dotvorenie obrazu, v Libanone je uznaných 18 konfesionálnych siekt, kde každá v menšej či väčšej miere sa chce podieľať na moci alebo veciach verejných. Moc uchytilo zopár rodín a rodov, ktoré prakticky ovládajú smerovanie celej krajiny. Prostredie v krajine je silno korupčné, kde korupcia sa stáva nástrojom vyjednávania od triviálnych vecí po obrovské štátne zákazky. Sprenevera verejného majetku a čierny obchod sú neoficiálne tolerované praktiky v krajine. Dôležitým prvkom v libanonskej politike je Hizballáh, ktorý v Libanone vystupuje ako štandardná politická strana, pričom disponuje veľkou a dobre vyzbrojenou milíciou a v podstate kontroluje svoje šiitske územia Libanonu. USA a Európska únia pokladá Hizballáh za teroristickú organizáciu a keď sa pozrieme aj na ich aktuálnu činnosť, ich postoj je pochopiteľný. Príčiny krízy z ekonomického a sociálneho hľadiska boli časovanou bombou, ktorá musela časom vybuchnúť. Katastrofálny stav verejných financií, enormná zadlženosť krajiny a sociálna kríza. Zadlženosť krajiny je na úrovni 170% HDP, čo je približne úroveň zadlženosti Grécka. Libanonská ekonomika je založená na službách (75%) a len 14% HDP tvorí priemysel. Libanon importuje drvivú väčšinu základných komodít a spotrebného tovaru. Takto "choré" hospodárstvo bolo už roky odsúdené na zánik bez akýchkoľvek reforiem. Okrem toho sa Libanon zmietal roky v rôznych politických krízach, v občianskej vojne a to spôsobilo rozsiahle sociálne problémy. Migrácia, sociálna, kultúrna a konfesionálna roztrieštenosť len znásobili túto nestabilitu a úpadok. Podľa štatistiky Svetovej banky nezamestnanosť dosahovala 25% a každý druhý Libanonec žije v chudobe.

Komplexne zložitá situácia v Libanone uviedla krajinu do najťažšej krízy od libanonskej občianskej vojny. Libanonci aktuálne zažívajú veľmi náročné obdobie. Niektorí sa vyjadrujú, že dokonca ani občianska vojna nebola tak zlá ako terajšia situácia. Ekonomická kríza, koronavírus, výbuch v prístave Bejrút a politický pat, čo bude ďalej?

To, ako táto kríza začala a prebieha až do súčasnosti si rozoberieme v ďalšom článku.

Ján Jakubčo

Ján Jakubčo

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  96x

Som "obyčajný" Slovák, kresťan, člen Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska, študent medzinárodných vzťahov a diplomacie, bývalý vrcholový pretekár v alpskom lyžovaní, nadšenec športu a občasný cestovateľ. Zároveň som človek, ktorému záleží na veciach verejných, na pravde, spravodlivosti a snažím sa objektívne pomenovať veci podľa časom overenej zásady slušnosti ale priamosti. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu