reklama

Kríza v Libanone, príčiny a dôsledky 2/3

Pokračovanie v téme Kríza v Libanone, kde sa bližšie pozrieme na obdobie vypuknutia krízy a troch rán libanonských. Libanon sa ocitá na pokraji svojich síl a bezmocní obyvatelia krajiny volajú o pomoc. Čo sú to tie tri rany?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V predošlom článku sme si priblížili Libanon ako krajinu, v ktorej po stáročia bola situácia veľmi napätá. Či už sa jednalo o krízy, nepokoje, neslobodu a útlak či vojny. Pozreli sme sa tiež na historické a nedávne príčiny, ktoré viedli ku najťažšej kríze od libanonskej občianskej vojny. Čo však reálne položilo Libanon na kolená? 

Obrázok blogu
(zdroj: zdroj: Sandra Kheir Sahyoun)

Vypuknutie a vývoj libanonskej politickej a ekonomickej krízy

Je naozaj zaujímavé, na akej z prvého pohľadu maličkosti vypukla kríza v Libanone, ktorá so sebou priniesla obrovské nepokoje v rôznych mestách po krajine. Spúšťač masových protestov nastal 17. októbra 2019, kedy vládne opatrenie malo spoplatniť aplikáciu WhatsApp a jej podobné aplikácie na 20 USD/deň za používanie komunikačných služieb. Len pre vysvetlenie, vo väčšine krajín Blízkeho východu vrátane Libanonu sa Whatsapp používa ako telefonické spojenie, nakoľko tamojšie telekomunikačné služby sú nevýhodné oproti výhodnejším dátovým službám. Dvadsať centov nepredstavuje horibilnú sumu, no tak "málo" stačilo, aby toto poslúžilo ako rozbuška spájajúca oveľa vážnejšie problémy ako napr. vytunelované verejné financie, enormná zadlženosť krajiny a sociálna kríza. Aj napriek tomu, že vládne nariadenie bolo v priebehu niekoľkých hodín stiahnuté, protesty neustali, ba práve naopak. V Libanone existoval menový systém "dvoch paralelných" mien. Či ste platili domácou libanonskou librou alebo americkým dolárom, vždy bol výmenný kurz 1:1500 a tým pádom bol úplne jedno, akou menou ste platili. To sa zmenilo po vypuknutí krízy, kedy vznikla absolútna panika a ľudia začali vyberať z bánk tvrdú menu - teda dolár. Štát zostal prakticky bez akejkoľvek tvrdej meny, dokonca už niekoľko krát nedokázal splatiť medzinárodné obligácie vo výške 1,2 mld. dolárov. Protesty v Libanone ochromili celý chod krajiny. Bejrútom zavládli protesty s malými prestávkami na niekoľko mesiacov. Protesty neraz eskalovali v otvorené násilie a strety s políciou a armádou. Z viacerých zdrojov je zrejmé, že protestov sa zúčastnili pospolu moslimovia a kresťania, chudobné aj bohaté vrstvy spoločnosti. Jednalo sa o celospoločenskú požiadavku o zmenu systému. Nejednalo sa len o boj za sociálne a ekonomické reformy. Protestujúci žiadali okrem zmeny vlády aj zmenu celého politického systému a teda zrušenie sektariánskeho systému rozdeľovania najdôležitejších politických pozícii v štáte.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
(zdroj: zdroj: cnn.com)

Situácia sa vyhrotila natoľko, že banky zakázali vyberať dolár z bánk. Zo začiatku mohli vyberať 200 dolárov mesačne, neskôr už nebolo možné vybrať nič. Libanonská libra stúpla prvý rok od krízy na čiernom trhu o 100%. V zime tohto roku však kurz dosiahol takmer 1000%, kedy za 1 dolár bolo možné dostať 13-14 tisíc libier. Ak si ľudia chceli vybrať doláre z banky, dostali len libanonskú libru za absolútne podhodnotený oficiálny kurz. Libanonci tak automaticky prišli o svoje úspory a čím viac sa začala domáca mena znehodnocovať, o toľko viac prišli. Napr. libanonské aerolínie MEA, ktoré sú vo vlastníctve štátu pod kontrolou centrálnej banky prestali predávať letenky za libanonské libry. Mena sa stala postupne mimo Libanonu bezcennou. Táto kríza však vypukla z dlhodobých problémov, ktoré sa neriešili. Zadlžovanie krajiny dosiahlo nesmierne čísla a teraz je Libanon jednou z najzadlženejších krajín sveta. Sociálna politika v krajine neexistuje. Ľudia v odľahlejších častiach krajiny živoria. Veľmi veľa ľudí prišlo o prácu a tí, ktorí o ňu neprišli sú vyplácaný bez valorizácie platov podľa inflácie. Podpora nezamestnaných neexistuje a teda veľké percento obyvateľov prežíva existenčné problémy. Aj napriek výmene vlády za vládu technokratov sa nezmenilo nič. Tzv. technokratická vláda bola vymenovaná na základe sektariánskeho systému. Zároveň tým, že libanonský premiér je šiitsky moslim a de facto nominant Hizballáhu, toto hnutie sa snažilo protesty zmierniť. Je dôležité povedať, že Hizballáhu tento politický systém náramne vyhovuje a snaží sa udržať si v tejto veci status quo. Jeho predstavitelia vyzývali prívržencov, aby sa protestov nezúčastňovali a zároveň šírili dezinformácie ako napr. že za protestami stojí USA. Hizballáh sa tiež neoficiálne vyhrážal organizátorom protestov. Podľa niektorých zdrojov začal Hizballáh kontrolovať Whatsapp skupiny protestujúcich, aby tak vedel lokalizovať rizikové osoby a v prípade voči nim zakročiť. Súdnictvo v Libanone je skorumpované a pod kontrolou záujmových skupín vrátane Hizballáhu a skutočnosť, že zadržané osoby by boli vydané svojvôli sudcov mal naháňať strach. Olej do ohňa priliala aj vražda iránskeho generála Qasema Soleimaniho, ktorého pôsobenie bolo blízko späté aj s Libanonom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výbuch v bejrútskom prístave

Obrázok blogu
(zdroj: zdroj: Ján Jakubčo)

Ďalšou ranou pre Libanon sa stala udalosť zo 4. augusta 2020, ktorá otriasla celý svet. Bejrút ako metropola krajiny a regiónu, ktorá má aj s aglomeráciou 2,3 milióna obyvateľov sa stala obeťou masívneho výbuchu priamo v jej centre. Bejrútsky prístav sa totižto nachádza pri absolútnom centre mesta. Prístav a bejrútsky Downtown delí prakticky iba štvorprúdová cesta a zopár malých uličiek. Škody tak boli drastické. 215 mŕtvych, 7,5 tisíc zranených a škody na majetku v hodnote 15 miliárd dolárov. Výbuch spôsobil výbuch 2700 ton dusičnanu amónneho, ktorý bol niekoľko rokov uskladnený v skladoch prístavu nevhodných pre podobné komodity. Navyše bol uskladnený spolu s obrovským množstvom zábavnej pyrotechniky. Taktiež sa diskutovalo o tom, či v skladoch nebola uskladnená aj vojenská munícia. Výbuch zdevastoval celý prístav a budovy v centre mesta boli značne poškodené. Značne to ovplyvnilo libanonský zahraničný obchod a taktiež obchody, ktorým vypadli z ponuky niektoré importované výrobky. Vyšetrovanie celej kauzy odzrkadľuje politickú situáciu v krajine. Libanonskí predstavitelia odmietli, aby sa na vyšetrovaní výbuchu podieľali zahraniční vyšetrovatelia. Veľa ľudí bolo vypočúvaných a zatknutých, no Libanonci za tým vidia len snahu vlády o nájdenie "nejakého" vinníka. V spoločnosti začali silnieť hlasy, že vinná za situáciu je aktuálna politická garnitúra na čele s Hizballáhom. Oficiálne vyšetrovanie ukončené nebolo a nie je zrejmé, či ku nejakým záverom dôjde. Libanonci túto udalosť interpretujú ako zradu vlastnej vlády na ľuďoch a ako symbol skazy i bodu nula pre krajinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: zdroj: Ján Jakubčo)

Definitíva v podobe koronavírusu

Tretia rana pre Libanon je v podobe koronavírusu. Libanonská ekonomika, ktorá sa prepadávala zo dňa na deň musela čeliť hromadnému zatváraniu. Politický pat, zlá ekonomická situácia a výbuch v Bejrúte znamenal pre množstvo Libanoncov jediné - hromadný exodus z krajiny. Veľká časť, prevažne stredná a vyššia vrstva obyvateľstva odišla za rodinami do libanonskej diaspóry, ktorá je po celom svete a ich počet sa odhaduje na štvornásobok obyvateľov Libanonu. Predovšetkým sa jedná o Francúzsko, Brazíliu, USA, Argentínu či Austráliu. Nakoľko opatrenia v Libanone voči koronavírusu boli nedostatočné a ich dodržiavanie obyvateľstvom bolo úplne ignorované, ich situácia sa zhoršovala a vrchol dosiahla v zime tohto roku, kedy zdravotníctvo skolabovalo. Nemocnice boli plné covidových pacientov a zdravotná starostlivosť pre chorých a zranených bola možná len v nevyhnutnej miere. Vakcinácia v krajine je pomalá a existuje oprávnená obava ľudí o spravodlivé rozdelenie vakcín bez rodinkárstva a korupcie. Libanon však je krajina, v ktorej neexistuje poriadok európskeho významu. Osobne som sa stretol s osobou, ktorá objednala od ruského obchodníka 20-tisíc dávok Sputnik V a je neisté, či sa táto vakcína dostane bezplatne k ľuďom v krajine alebo sa stane lákavým produktom na rozsiahlom čiernom trhu. Taktiež opatrenia vyhlásené vládou boli dodržiavané len tam, kde to "sféra vplyvu" dovolila. Pri návšteve severných regiónov Libanonu, kde vláda nemá stabilné postavenie, boli obchody a služby otvorené bez akýchkoľvek obmedzení. Libanon je krajina, kde kontrast je viditeľný v každej sfére a protipandemické opatrenia tomu neboli výnimkou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V predošlom článku sme mali možnosť zoznámiť sa s historickými súvislosťami a príčinami, ktoré videli ku situácii, akou si dnes Libanon prechádza. Tento článok pojednáva o troch ranách, ktoré Libanon položili na kolená. Je však potrebné, aby sme vedeli zodpovedať otázku: Čo ďalej? Na túto otázku sa pokúsim odpovedať v budúcom článku, ktorý bude pojednávať o Libanone ako o možnej regionálnej hrozbe, zahranično-politických dôsledkoch krízy a fungovaní krajiny, ktorá je liahňou terorizmu, drog a predaja zbraní. 

Ján Jakubčo

Ján Jakubčo

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  96x

Som "obyčajný" Slovák, kresťan, člen Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska, študent medzinárodných vzťahov a diplomacie, bývalý vrcholový pretekár v alpskom lyžovaní, nadšenec športu a občasný cestovateľ. Zároveň som človek, ktorému záleží na veciach verejných, na pravde, spravodlivosti a snažím sa objektívne pomenovať veci podľa časom overenej zásady slušnosti ale priamosti. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu